Včelařská konference

Titěry které jsem se zůčastnil vyplívá,že při první fumigaci je účinnost varidolu přes 95% při druhé kolem 80% a při třetí jen 50%. M.H.

Nerád sa miešam do vašej diskusii (najmä preto, že som bol x-krát upozornený na to, že vašej taktike boja s VD, na ktorú máte svoj veterinárny predpis), predsa vša svoj osobný názor prezentujem.
Myslím si, že cieľom boja je udržať každé včelstvo v životnom štandarde, čiže nedovoliť v priebehu sezóny klieštikom ohroziť včelstvo do takej miery, aby jeho výkon v znáške bol nulový. Potom je každý spôsob boja dobrý, keď túto požiadavku zabezpečí, neohrozí včelstvo jeho rezíduami, VD nezíska rezistentnoť, vykonanie je rýchle a jednoduché a pritom nezvyšuje náklady na jeho zakúpenie.
Zatiaľ fumigácia amitrazom (Taktic) tieto parametre spĺňa. V čom je potom chyba?

Chcem sa dotknúť výrokov M.H., ktorý reprodukuje výrok ing Titěru účinnosť fumigantu je vraj prvej fumig.95,druhej80 a tretej 50%- ná. Nechce sa mi veriť, že to takto povedal, no nebol som tam. Mám pred sebou knižôčku autorov ing. Veselého a ing. Titěru "Celý rok proti varrooze". Na konto Fumigácia v časti Doba použitia je napísané:Október (11 až január 1.mes. riziká: nepreniká do zimného chumáča, najlepšie s odtránením plodu, je tu rozpor. Výhody: ošetrenie je účinné, ekonomické a najmenej rezíduí.

Nesúhlasím tvrdením M.H., lebo pri zásahu vo včelstve kde nie je žiaden plod je účinnosť 98% +-2%, čo je pravda. Moje výsledky to lapidárne potvrdzujú, všetky včelstvá žijú: už 7-mi rok ošetrujem včelstvá len tromi fumigáciami. Poslednú robím vždy začiatkom novembra - 11.mesiac, kedy nikdy nie u mňa plod ani pri dobrom počasí (n.v. 275 m), čiže včely ani dobré počasie už nevužívajú možnosť plodovania. Nočné teploty už bývajú sporadicky i pod nulou a cez deň do 10˚C a často sú v čase v zimnpm chumáč -hroznu. Takto to bolo niekoľkokrát (práve pri prvom pokusu som zameral na tento moment, lebo oficiálne sa poukazuje, že fumigácia pod 10˚C hranicou je neúčinná.
Vychádzam z jednoduchého porovnanie nosného média amitrazu, v príprave fumigácii je to odparená plynová substancia a dym so sadzami (čo nie je pre včely problém), v druhom prípade je nosná substancia voda alebo čistý technický acetón, ale aj keď je veľkosť kvapôčok aerosolu miskroskopocká, nie je tak jemná ako plyn. Tak v čom je problém?

Chcem len tým poukázať na fakt, že účinnosť fumigantu aj pri nižších teplotách ( vjednom prípade to bolo len 3˚C) taká istá ako pri teplotách nad 10 stupňov.

Anton