- Radim Polášek (e-mailem) --- 1. 1. 2007
Re: Vosy Další škůdci myši a rejsci
Piskoř je asi náš rejsek. Ryšavka bude asi naše myšice, třeba myšice křovinná. Ty jsou třeba v lese, kde mám včelín, rezavě žluté na hřbetě s tmavým pruhem. Tady musím konstatovat, že znalost, jak se před těmito hlodavci a hmyzožravci chránit se asi objevuje ve vlnách. V číslech z 60 a 70 let jsem viděl ve Včelařství hodně dotazů, jak se bránit. V 70 a 80 letech to bylo automaticky uváděny v knihách s popisy včelařských technologií, dokonce to bylo snad "vědecky" zjištěno a publikováno ve Včelařství pracovníky VUVČ v Dole. Později se to zase z popisů technologií včelaření a úlů vytratilo. No a nyní je zase doba, kdy o tom včelaři zase často nevědí a ptají se, co proti vnikání těch živočichů do úlů dělat. Brzy se to zase začne objevovat v popise včelařských technologií nebo v popisech úlů, že je třeba zajistit, aby otvory do úlů neměly větší šířku než 6 milimetrů, tou se ani ten malinký rejsek neprotáhne. V dnešní době to chce u většiny česen nejlépe asi kousek staré mateří mřížky nebo možná že by se mohla speciální mřížka rovnou vyrábět.
R. Polášek
----- Original Message ----- From: "A.Turcani" <anton.turcani/=/gmail.com> To: "Včelařský mailing list" <vcely/=/v.or.cz> Sent: Monday, January 01, 2007 6:32 PM Subject: Re: Vosy
> To je ono. Pořád jsem nad tím koumal, kdo to dělá. Doufám, že se budu > dozvídat nové věci po celý rok. > > Keď už sme otvorili otázku ôs, zmienim sa i ďalšom škodcovi, ktorý > decimuje, ale nie len práve uhynuté včely (podstata je vždy tá istá, > čerstvá potrava je pre živočícha výhodnejšia), ale hlavne živé včely priamo > zo zimného chumáča, pretože sa včely nedokážu brániť. Piskor bez rozdielu > sa vyskytujúceho sa samostatného rodu (piskor nepatrí medzi hlodavce) > druhu, sú živočíchy zamerané na bielkoviny živočíchneho pôvodu teda aj > včely. Piskor, nemusí žiť neustále v úli, ale ak má možnosť tak do úľa > prichádza aj niekoľko piskorov a chodia tam dovtedy, kým ešte včely žijú. > Ako rozlíšiť návštevníkov v úli len na podklade zbytkov na podnetovej > podložke? > - to čo som napísal v predchádzajúcom komentári platí, ale je tam ešte > niekoľko dôležitých ukazovateľov, ktoré môžu pomôcť rýchlejšie rozpoznať > návštevníka v úli. > - zostatky včiel pri návšteve osy, sú na tom mieste, kde ich osa > konzumovala > > - asi 99% zadočiek po konzumácii uhynutých včiel je zo strany hrudi, čiže > prvý tergit na jeho pravej strane je nahryznutý-otvorený a belie sa v ňom > prázdny medový vačok. > > -ešte jeden poznatok som získal na potvrdenie návštevníka v úli je, že > medzi zbytkami včiel nachádzate nepravidelné výlučky exkrementy ako suché, > hrboľaté nepravidelné. > Podľa týchto indícií môžete usúdiť, že do včelstva cez letáč vletujú osy > (osa zemná, osa nemecká), ale preto sa nemusíte znepojovať, pretože osy v > týchto prípadoch sú ako zdravotná polícia. > > Horšie je to vtedy, ako som napísal vyššie, sú škodcovia z u hmyzožravcov. > Preto popíšem odlišnosti, aby ste ihneď spotznali škodcu: > > - piskor v úli je hotová katastrofa lebo ak navštevuje úľ aj viac jedincov, > dokážu včelstvo zlikvidovať. Piskor môže žiť v úli aj dlhšiu dobu, no > hniezdo si nerobí a neničí rámiky a nežerie med (ak nájdete na osamelých > miestach vyjedený med a stopy po viečkach a stien buniek, robia to osy). > > - piskor zbiera odpadnuté včely a včely zo zimujúceho chumáča a odnáša ich > na jedno miesto tzv.hodovisko, kde ich čistí a požiera len hruď. Keď včelár > opozdene nájde piskora v úli, je tam pekná kôpka pozostatkov z včiel- nohy > , hlava, krídla, brušká a obyčajne silne zapáchajúca kopa exkrementov a > moču, táto kôpka nemusí byť stále na mieste kde sú zbytky včiel, ale i na > inom mieste. > > - nechcem sa rozpisovať ako sa chrániť pred škodcom a ako ho likvidovať, > ale čím skôr odstrániť piskora z úľa. Nebojte sa rozobrať úľ a zákonom > chráneného nepriateľa vyhnať z úľa a vzápätí letáč prehradiť materskou > mriežkou. > > - No úľ sa nedostanú len osy a piskor ale i hlodavce z radu myšovitých, > ktpré sa čas od času dostanú do úľov.Najčastejšie sú to: myš domáca, ale > len vtedy keď chováme včely v napojení na hospodárske budovy, potom je rad > rad ryšavky, ktorých je niekoľko druhov ale najčastejšie sa vyskytuje > ryšyvka krovinná. > > - myši ako také sú viac zamerané na peľové a medové zásoby ale i na uhynuté > včely, no čo je najhoršie, samička sa ihneď spári pári a robí si v úli > mohutné hniezdo. Takisto si urobí miesto na Najskôr zničí niekoľko plástov, > kde nie sú včely alebo pod včelami, rozhrýza hlavne rámiky, uteplivky a ak > to v úli nenájde prináša to z vonka, rozšíri letáč, čo včelár najskôr > zbadá. Jej činnosť je v úli nežiadaná! Takisto si urobí miesto pre svoje > výlučky. > > - včelári často zaraďujú medzi myšovtvaré škodcov včiel aj hraboša poľného > (Microtus arvalis Pall.), ale nepatrí vraj tam a čo je hlavné nie je > škodcom včiel!!! Hraboš poľný je úplný vegetarián a reči, že sa rád sťahuje > v jeseň do včelínov nie je pravda. Žije výhradne v zemných norách, a živí > sa trávou aj v zime pod snehom. Anton
|
Odpovědět do diskuze na příspěvek číslo 19957
Zobrazit odpovědi na tento příspěvek
Zobrazit celé vlákno |