Včelařská konference

Chtel bych doplnit ze se mi osvedcilo pri presunu cca o 20 m otocit cesna o
180°, resp na opacnou stranu a tak se vcely podstatne mene vracely na
puvodni misto. vychuim ze zkusenosti profesionalniho vcelare pane Bendy.
Martin

----- Original Message -----
From: "A.Turčáni" <anton.turcani/=/gmail.com>
To: "Včelařský mailing list" <vcely/=/v.or.cz>
Sent: Monday, July 16, 2007 2:55 PM
Subject: Presun včiel na krátke vzdialenosti


> Pred týždňom sme tu debatovali na tému presunu včiel na krátke
> vzdialenosti.Tieto moje riadky môžu túto problematiku trochu objasniť.
>
> Pamäť včely a presun včelstiev. Drob.z včel.praxe
>
>
> Aj začiatočník vie, že včela, trúd či matka sa po výlete vždy vráti do
> úľa, nestratí sa. Pravda len vtedy ak náhodou pri svojom lete nezahynie.
> Nie každý včelár pozná mechanizmus ako si včela zapamätá miesto kde má
> svoj
> príbytok. Veľká skupina blanokrídleho hmyzu kde patrí aj včela, je
> obdarená veľkými zloženými očami umiestnenými po stranách hlavy .Veľké
> zložené oči tvoria stovky malých očiek tzv. faciet, ktoré majú veľkú
> rozlišovaciu schopnosť a práve tie jej slúžia aj na zapamätanie si miesta
> kde je jej letáč. Na temene hlavy, medzi zloženými očami sa nachádzajú
> tri jednoduché očká, ktorými stabilizuje svoju polohu proti oblohe, aby
> jej nohy smerovali vždy dolu. Zložitejšia je jej orientácia v úľovom
> prostredí (ale len pre ľudí), kde vonkajšie svetlo len slabo preniká cez
> letáč, pričom v noci celkom nevidí. Preto v priestore úľa okrem očí
> použije
> na orientáciu iný mechanizmus, kontaktný a hmatový
> Včela pri svojom prvom výlete z úľa, sa musí dokonale zorientovať na
> svoj príbytok, letáč, jeho výšku, bližšie a vzdialenejšie okolie (kríky
> stromy, iné úle a pod.),aby sa bezpečne vrátila do svojho letáča.
> Neorientuje sa však len vo vonkajšom prostredí, ale orientuje sa aj v
> úľovom prostredí viac-menej v tme, kde si osvojí vnútornú cestu z úľa,
> ktorou odchádza k letáču a takisto sa vracia na miesto ,ktoré má určené.
> Používa k tomu hmatovú a kontaktnú pamäť. Po zorientovaní a zapamätaní
> si
> svojich ciest, včela pri svojej práci (donáška nektáru, peľu, vody,
> propolisu a vynášaní nečistôt) dodržuje svoje príletové a úľové cesty a
> ak vletí zhodou náhod do iného letáča, vráti sa a hľadá ten svoj, lebo
> cudzí letáč, nezodpovedá jej naučenému programu alebo ak chcete
> fotografickému záznamu.
> Príklad: ak bola včela konkrétne od svojho prvého preletu orientovaná
> na letáčové očko a toto jej uzatvoríme, nútime ju hľadať nižší letáč,
> ktorým nikdy nelietala (aj keď vedie do toho istého včelstva),veľmi
> ťažko mení svoj naučený program výletu z úľa. Ak včela chce opustiť úľové
> prostredie, jej cesta stále smeruje k zatvorenému očku, čo sa opakuje aj
> niekoľko dní, kým pochopí, že nový letáč je inde. Keď sa vracia z terénu
> do
> úľa, sadá na miesto očka, ktoré má zafixované v pamäti. Keď však vylietala
> cez nový letáč bola to pre ňu zmena ,znovu urobila polohovú orientáciu,
> znovu sa orientovala pred novým letáčom, aby do svojej pamäti uložila nové
> prístupové koridory, čo je pre ňu nesmierne ťažké, lebo pôvodný
> letáč- očko má v pamäti ako fotografický obraz a ten jej musí najskôr
> vyblednúť prijímaním nových podnetov.
> Návrat na miesto prvého výletu sa vracajú všetky včely, ktoré už raz
> tadiaľ vyleteli, aj napriek novej orientácii. Včely sadajú na miesto
> zatvoreného očka, vzrušene pobehujú, vzlietajú aby sa presvedčili či sú
> na správnom mieste, až začnú pociťovať stratu materskej látky a
> musia
> sa k nej dostať, odovzdať peľ či nektár, čo môžu urobiť až keď sa
> dostanú do svojho úľa. Prvé včely začnú hľadať svoj nový letáč, ktorý si
> aj
> keď nevýrazne, predsa uvedomujú a ho aj nachádzajú. MPám vlastné
> skúsenosti, keď očko bolo na povalovom kŕmidle cca 8O cm nad hlavným
> letáčom a predsa ho rýchlo našli. V tom memente ako do letáča vchádzajú
> (zároveň prilietajú ďalšie),prejavuje sa u nich vrodená vlastnosť, začnú
> využívať združovaciu vôňu (Nassonovova žľaza),čo je výzvou pre hľadajúce
> včely, aby ich nasledovali. Ďalšie včely sadajú na letáčovú pätku, aby
> aj ony vztýčili zadoček s vôňovou žľazou a ďalšie včely sa adoptovali na
> nový letáč. Robia to isté ako rojové včely pri strasení do rojnice. Aby
> hľadanie úľového letáča bolo čo najkratšie, je dobré pôvodný letáč
> prekryť novinami, čím prilietajúce včely rýchlejšie strácajú pamäť na
> pôvodné miesto.
> Tento poznatok môže včelár využiť pri presune včiel na menšiu či
> väčšiu vzdialenosť, bez strát na včelách. Úle s včelami presúvame zásadne
> večer keď ustane let, aby všetky lietavky po preložení prvýkrát vyleteli
> už
> na novom mieste. Včele stačí vyletieť z úľa, aby zistila, že prostredie
> pred letáčmi je iné, čo ju núti okamžite robiť nový orientačný prelet.
> Tieto nové údaje si uloží do tzv. fotografickej pamäte, ktoré postupne
> vymažú tie staré. Včely po zorientovaní sa na novom mieste, odlietajú za
> svojimi povinnosťami. Po získaní vody či peľu sa vracajú na pôvodné
> miesto-
> stanovište úľa a budú hľadať svoj letáč ( priestor bude celý preplnený
> hľadajúcimi včelami), po márnych pokusoch nájsť svoj pôvodný úľ, postupne
> sa vracajú na nové miesto kde boli preložené, už podľa novozískaného
> náhradného programu, ktorý získali a uložili do pamäti pri prvom výlete z
> úľa na novom stanovišti.
> Základnou podmienkou je, aby včelár nespanikáril a na pôvodné miesto v
> žiadnom prípade! neosadil náhradný úľ a to aj vtedy, keď premiestňoval
> skupinu viacerých úľov na nové stanovište. Pôvodné miesto musí ostať
> voľné do času, kým sa lietavky na novom mieste postupne dokonale
> nezorientujú. To môže trvať tri a viac dní
> Ak predsa pár desiatok lietaviek zaletí do iných úľov, nič sa nestane
> , veď aj to sú naše včely. Ale nič také som nezistil. Posledne som
> premiestňoval sedem včelstiev na vzdialenosť 10m, ktoré dokonca mali ako
> dvojvčelstvá letáče nad základným včelstvom. Po troch dňoch bola už
> viditeľná konsolidácia včelstiev. Následná kontrola včelstiev, ktoré
> ostali na pôvodnom mieste a včelstiev na novom mieste potvrdila, že je
> všetko v úplnom poriadku. Pred štyrmi rokmi som premiestnil celú včelnicu
> (90 včelstiev) vzdušnou čiarou asi 450 m a všetko klaplo na jednotku.
> Včely presunuté na nové miesto v žiadnom prípade
> nezatvárajte na viac dní, lebo pre včelu je to isté ako keď na druhý deň
> ráno vyletí prvýkrát z úľa. Mám vlastnú skúsenosť, že včely premiestňované
> v decembri, pri prvom jarnom prelete sa vracali na svoje pôvodné
> stanovište, samozrejme len tie, ktoré v jeseň boli zalietané na
> pôvodné stanovište. Nepáchajme na presúvaných včelstvách také
> násilenstvá ako je búchanie kladivom po úľoch, silné dymenie do
> letáčov,nasadzovanie bludísk a ani vozenie na fúriku po hrboľatej ceste
> ako
> sa to často odporúča včelárskymi laikmi. Premiestňovanie včiel,
> presun či posun úľov alebo zmena letáčového otvoru je pre mňa len malou
> epizódou na včelnici, z ktorej si už roky nerobím ťažkú hlavu.
> Tieto zásady platia aj vtedy keď pridávame celé zásobné včelstvo
> pri posilnení či záchrane iného včelstva. Je to obyčajná rutinná práca
> vyžadujúca dodržať odporúčané zásady, hlavne jednu, pôvodné miesto musí
> zostať nejaký čas vždy prázdne alebo miesto prekryť novinami a pod.
>
> __________ Informace od NOD32 2384 (20070708) __________
>
> Tato zprava byla proverena antivirovym systemem NOD32.
> http://www.nod32.cz
>
>

Chtel bych doplnit ze se mi osvedcilo pri presunu cca o 20 m otocit cesna o 180°, resp na opacnou stranu a tak se vcely podstatne mene vracely na puvodni misto. Martin

To, že obrátite úle o 180˚ nič na veci nemení, podstata presunu j v niečom inom, aj Vy máte skúsenosť, že sa Vám včely vracali podstatne menej. Takže sa Vám predsa vracali!

Podstata presunu spočíva v troch podmienkach:
- presun sa musí robiť v čase keď sú všetky včely doma! Ak sú včely v čase presunu mimo úľ, nemôžu sa znovu orientovať a vracajú sa na pôvodné miesto.

- aby sa včely vracali na nové miesto, musí sa každá jedna po výlete znovu orientovať (bez ohľadu, či je letáč na opačnej strane alebo nie), len tak si znovu zafixuje v pamäti novú polohu úľa a tou sa bude riadiť.

- poslednou podmienkou je, aby na starom mieste ostalo prázdne miesto, v žiadnom prípade tam nesmiete dať náhradný úľ.

Pri osadení úľa s definitívnym smerom výletu včiel, nemusíte znovu úľ namáhavo otáčať. Anton

Jaký je tedy vlastně rozdíl mezi přesunem včel na krátké a dlouhé
vzdálenosti? Mě z diskuze vychází že při přesunu na krátkou vzdálenost
musím přenést celé stanoviště, jinak se zalétané létavky budou mít snahu
vstřebat k "bývalým" sousedům??, kdežto při přesunu na dlouhou
vzdálenost můžu část úlů ponechat, létavky z přesunutých úlů se nevrátí...




A.Turčáni napsal(a):
> Chtel bych doplnit ze se mi osvedcilo pri presunu cca o 20 m otocit cesna o
> 180°, resp na opacnou stranu a tak se vcely podstatne mene vracely na
> puvodni misto. Martin
>
> To, že obrátite úle o 180&#730; nič na veci nemení, podstata presunu j v
> niečom inom, aj Vy máte skúsenosť, že sa Vám včely vracali podstatne menej.
> Takže sa Vám predsa vracali!
>
> Podstata presunu spočíva v troch podmienkach:
> - presun sa musí robiť v čase keď sú všetky včely doma! Ak sú včely v čase
> presunu mimo úľ, nemôžu sa znovu orientovať a vracajú sa na pôvodné miesto.
>
> - aby sa včely vracali na nové miesto, musí sa každá jedna po výlete znovu
> orientovať (bez ohľadu, či je letáč na opačnej strane alebo nie), len tak
> si znovu zafixuje v pamäti novú polohu úľa a tou sa bude riadiť.
>
> - poslednou podmienkou je, aby na starom mieste ostalo prázdne miesto, v
> žiadnom prípade tam nesmiete dať náhradný úľ.
>
> Pri osadení úľa s definitívnym smerom výletu včiel, nemusíte znovu úľ
> namáhavo otáčať. Anton
>
>