78275

Včelařská konference

(Internetová stránka otevírající prostor pro komunikaci včelařů)



Jméno: E-mail:
Téma:
Příspěvek:
Jmeno sladkeho produktu vcelHeslo: Opište červené slovo pozpátku do kolonky.

U vašeho příspěvku bude zobrazena IP adresa, ze které příspěvek odesíláte.
Délka příspěvku je omezena na 10000 znaků.

Prosíme účastníky konference, aby při podání nového příspěvku do konference vždy vyplnili kolonku "téma". V případě, že reagujete na některý již uveřejněný příspěvek, tak to důsledně čiňte pomocí funkce "Odpovědět do diskuze na příspěvek číslo...", která je k dispozici vpravo vedle každého zobrazeného příspěvku. Funkce, která je pro každý zobrazený příspěvek k dispozici: "Zobrazit odpovědi na tento příspěvek.", bude správně fungovat jen v případě, že budete dbát výše uvedených pokynů.)


Zběžné zobrazení

Archiv Včelařské konference


KaJi (194.138.39.60) --- 4. 3. 2008
Re: Nadprodukce trubc? ve vztahu k rojov? n?lad?

Pepan:
Právě že se neví o co jde začaly prosakovat zprávy , že CCD pravděpodobně způsobuje nový druh nosemy nalezený v Polsku a Německu
-----
A je na to odpověď v tom Včelařství? :-))

Asi to bude souhrn faktorů, docela věřím že vliv má i výživa. Tady o tom psal m.j. myslím ALeš (i když se mu pak pan "starosta o úroveň konference" posmíval) a v MV o tom píše Igor Dimbus.

A jak preventivně bojovat s nosemou cerenae (či jak se jmenuje) toho asi moc popsáno nebylo.

Karel

Odpovědět
do diskuze
na příspěvek
číslo 27775


Zobrazit
odpovědi
na tento
příspěvek


Zobrazit
celé
vlákno

   
Antonín Podhájecký (82.99.163.242) --- 4. 3. 2008
Re: Nadprodukce trubc? ve vztahu k rojov? n?lad?

Psal to i K. Čermák na konferenci Optimál klub.
Tonda

>Právě že se neví o co jde začaly prosakovat zprávy , že CCD pravděpodobně způsobuje nový druh nosemy nalezený v Polsku a Německu

Odpovědět
do diskuze
na příspěvek
číslo 27776


Zobrazit
odpovědi
na tento
příspěvek


Zobrazit
celé
vlákno

      
A.Turčáni (62.168.124.210) --- 5. 3. 2008
Re: Nadprodukce trubc? ve vztahu k rojov? n?lad?

Páni, posielam Vám zdroj poučenia o novom škodcovi včiel. Je na škodu veci, že touto faktológiou sa nik u nás nezaoberá, aj napriek tomu, že od zverejnenia sa nik týmto nazoberá a odvtedy je už 17 mesiacou. Poliaci sú oveľa flexibilnejší, my zatiaľ len plačeme a špinu hádžeme možno na tých nepravých. Anton


Nosema ceranae v Európe
Poslané v Monday, 04 September 2006 (22:43:12) CEST podľa Anton Turčáni

Včelie choroby

O novej chorobe včiel v Európe informuje Poľský časopis Pszczelarstvo. Dovolil som si ho preložiť, aby slovenský včelár nebol posledný, ktorý sa to dozvie a zároveň bol informovaný o ďalšej chorobe prikočovanej z južnej Ázii.


Pred niekoľkými rokmi som taktiež z poľských zdrojov prvý informoval na stránkach Včelára o omyle biológov, lebo po dôkladnom výskume života Varoa jacobson na včele európskej, že sa jedná o Varroa destruktor a odvtedy sa tento názov používa aj u nás. Nezistil som, žeby náš Ústav včelárstva oficiálne toto pomenovanie oficiálne zaviedol nového parazita do názvoslovného lexikónu.

Madride informovali o náleze Nosema ceranae na španielskych včelniciach. Výskyt zamorenia nozematózou v miestnych podmienkach vzrastala systematicky z 10% v r.2000, cez 20 do 30% až na výšku88% v r.2004. Masové straty včelstiev v r. 2005 v Španielsku je spojené s výskytom A.ceranae. Podobným symptómom zdokumentovaným na včelniciach bol výskyt včiel, charakteristickým podobným v prípade napadnutia včiel Varroa destruktor.


Spóry Nosema apis Zander pod svetelným mikroskopom zväčšenie 400 xSituácia v Nemecku
V množstve množiacich sa správ o zániku včelstiev v Nemecku v chemicko-veterinárnom laboratória na Univerzite v Freiburgu v spolupráci so španielskym vedeckým inštitútom urobilo na prelome 2005-06 výskum na vyjasnenie pôsobenia Nosema ceranae, či tento fakt je v spojení výskytu aj na nemeckých včelniciach. Za pomoci biologicko - molekulárnej metódy PCR potvrdilo obecnú platnosť Nosema ceranae na ôsmich preverovaných včelniciach. Na dvoch včelniciach boli včelstvá stredne až silne napadnuté Nosema apis. Na všetkých skúmaných včelniciach v skorej jari, neskorého leta až jesene, uhynuli práve všetky až všetky včelstvá. Nie vždy boli zdokumentované prípady výskytu o aký typ nozémy ide a ako silno boli napadnuté postihnuté včelstvá.


Nejasnosti
Vyhodnotenie dvoch rôznych výsledkov u prvoka Nosema apis a ceranae, je možné pri použití molekulárnej metódy. Pretože rutinné mikroskopické výskumy nie sú v stave rozlíšiť Nosemu apis od Nosemy ceranae, objavili sa nezodpovedané nasledujúce pochybnosti a otázky.


1. Odkiaľ pochádza N.ceranae. Jeho pomenovanie by napovedalo, že jeho pôvodné korene sú v Ázii, ale pretože jeho nález je aj v Európe, nie je vylúčené, že to môže byť aj inde.
2. Ak Nosema ceranae bola časovo iba nedávno zavlečená do Európy, stala sa svojou agresivitou príčinou úhynu včelstiev, ako to tvrdia španielski včelári.
3. Alebo Nosema ceranae je v Európe prítomná úž dávnejšie, ale nevedeli sme ju rozlíšiť od Nosema apis?, alebo je pravda, že ju až teraz dokážeme rozlíšiť (nové metódy)?
4. Ďalšou otvorenou otázkou zostáva, či môže napadnuté včelstvo Varroa destruktor a zároveň Nosema ceranae skôr skolabovať a tým prejaviť i väčšiu náchylnosť na iné choroby?

Pokusy o nové dôkazy
Od roku 2002 boli preskúmané vzorky z asi 500 včelníc nemeckých, talianskych (Tyrolsko), rakúskych a švajčiarskych, na ktorých bolo podchytené značné straty včelstiev. V úľoch, v ktorých sa ešte nachádzali zbytky včelstiev, bola potvrdená nozéma. V čase nasledujúcej zimy 2002/03 stupeň napadnutia stúpol až o 38%. Výskumy v bežnom roku potvrdili rastúcu tendenciu, potvrdzujú to správy zo Španielsky, že nozematóza má podiel na vzraste úhynov včelstiev. Jednoznačne od 2-3-och rokov sú zaznamenané zmeny v priebehu nozematózy. V porovnaní s klasickým priebehom Nosema apis, teraz sa straty vyskytujú v priebehu celého roku a včely hynú v celkom krátkom čase. V porovnaní s typickým prejavom napadnutého včelstva premnoženým Varroa destructor, v spojení s Nosema apis včelári nachádzajú na dne úľov uhynuté včely, čo pri klasickom priebehu varroázy nebývalo. Znepokojúci je i fakt, že včely v posledných rokoch robia intenzívne prelety v zime už pri +4°C. Či je toho príčinou aj výskyt Nosema ceranae nie je ešte možné potvrdiť.

Môj komentár: možno tento strohý opis nového nepriateľa včiel vysvetlí niektoré nevysvetliteľné príčiny úhynu včelstiev aj na našich včelniciach, prinesie čas. Zároveň ďakujem môjmu dobrému poľskému priateľovi Stanislawowi Zbiegovi z Limanowej, za poskytnutie článku.

Z článku: Nosema ceranae v Európe (Edita Tanska), Pszczelarstvo

Preložil: Anton Turčáni, odbor. učiteľ včelárstva, Závada


Odpovědět
do diskuze
na příspěvek
číslo 27818


Zobrazit
odpovědi
na tento
příspěvek


Zobrazit
celé
vlákno

Všechny správně vytvořené příspěvky na toto téma





Klikněte sem pro nápovědu