Včelařská konference

To dokazuje třeba norské zimování na
vystavených mezistěnách, kde plod v buňkách prakticky není.


Myslím si, že záver vety má znieť "kde peľ v bunkách prakticky nie je".

Ja som v určitom čase robil pre zimou robil kontrolu plodísk a keď som našiel väčšie množstvo peľu v pláste v strede plodiska, plást som odobral a preložil mimo zimný chumáč- hrozen.
Za dlhé roky včelárenia som sa stretol z javom, keď niektoré včelstvá pre nepredvídané okolnosti, včely kalili po plástoch a na prednej strane úľa a letáča. tento jav sa neoblomne pripisuje spotrebuvávaním melicitózneho, ktorý navyše vyvolal nozematózu.

Pri kontrole plodiska, nikdy som nenašiel v úli tmavý med a tobôž nie skryštalizovaný. Tak čo vlastne spôsobilo kalenie? Pri prehliadke plodiska postihnutého včelstva bola situácia povážlivá, na časti rámikov v strede plodiska, neboli zásoby a včely, ktoré sa nemohli presunúť k zásobám v pude sebazáchovy spotrebúvali peľ, ktorý nie je vhodnou potravou pre dlhoveké včely akoby sa zdalo.
Výkaly, ktoré som dal na rozbor (pokútny) v elektrónkovom mikroskope sa javili ako peľové zrnká, nestrávené!

Je to opak toho, čo sa často zdôrazňuje, včely si ukladajú peľ na zimu a jarné obdobie. Dlhoveké včely pri vhodnom počasí (plusové denné teploty) ošetrujú larvičky zo svojej podstaty, teda využijú svoje tokovobielkovinové teliesko, ktoré pomôže prekonať fázu, keď včely nemôžu prinášať peľ z vonku. Ale ak nastanú príhodné jarné dni na výlety lietaviek , okamžite prinášajú nový peľ, nie pre seba, ale pre včeliu mlaď. Na plodovaní M sa vždy podieľajú tieto faktory, zásoby v úli, prítomná M, teplota nad 12˚C, slnko (orientácia pri letoch), ktoré umožní zber peľu a hlavne prínos vody (niekedy včely získavajú vodu priamo v úli, ale tá nenahradí vodu z prírody).

Je to moja skúsenosť a nemusíte s ňou súhlasiť, čo však na veci nič nemení. Uhol pohľadu môžme mať rôzny, len nech konečný výsledok je dobrý.