| - A.Turčáni (62.168.124.210) --- 7. 11. 2008
Re: pylochyt
To ze jsem je netrapil pisu v uvozovkach protoze vim, ze se tezi snad i metraky za sezonu - ale to uz fakt moc kecam :-) Pan Turcani da urcite vedet jak to je presne.
Trochu opozdene, ale predsa na otázku T.H. odpoviem.
Každý kto sa rozhodne získavať prírodný peľ vo forme peľových odbnôžok, či už pre svoju potrebu alebo priateľov, musí vyriešiť sušenie, čistenie a zaistiť odber.
Ja som sa rozhodol na produkciu prírodného peľu jeho prudkým zmrazením a tento produkt očistení prachových častíc a hrubých nečistôt (krídla, nožičky, mŕtvolky včiel a pod.) odovzdám v určitých intervaloch odberateľovi priamo alebo vysunutým spolupracovníkom. U nás taká možnosť je, totiž v N. Zámkoch holandský podnikateľ vybudoval podnik KOOPERT na chov čmeľov. Potom prudukcia sa stáva rentabilná a včelár si značne prilepší a to bez zníženia produkcie medu.
Pri dobrých znáškových zdrojov peľu (vŕby, ovocné stromy, repka, slnečnica a hlavne peľ z burín). MNožstvo získaného peľu kolíše, závislé je aj od počasia a hlavne od kvalitného peľového dna. Majstrami sú maďarskí včelári (peľ vozia na Slovensko), sú výrobcovia kvalitných peľochytov na južnom Slovensku, kde včelári v priemere dosahujú odbery 12-14 kg , ale i vyššie. Ja sám ročne odovzdám 3-4 q mrazeného peľu od 50 včelstiev.
Odber peľu včelám je možný bez poškodenia samotných včiel, ale včely v takomto úli nemajú ľahký život, hlavne je problém udržať a zmierniť následky úľového prostredia. Najhoršie sú dni s teplotami nad 26˚C, prečo prirodzené cesty vetrania úľového prostredia sú značne zhoršené, včely len s námahou udržia teplotu na max. 35,6˚C, ale včelár im môže pomôcť rôznymi úpravami vetranie úľa.
Ja som investoval do výroby peľových dien vložil minimálne, využil som svoje vlastné peľové dná, vysoké 80 mm. Z počiatku som kompaktné dno vsúval do podmetu úľa, všade prítomný propolis znemožnil funkčnosť dien, nedali sa po čase odobrať.Systém som trochu pozmenil a na jar ich vkladám zhora po odložení debničiek.
Dno je s jednou peľovom mriežkou hrobou éd 3 do 5mm, s 5mm otvormi v počte asi 700 (lepšie je keď ich je viac), priamo na dne je odspodu pripevnená ochranná sieť,m s očkami min. aj max.3,15mm veľkými, na dne je nádoba na zachytávanie peľu, so sieťou 1mm na pretrasenie peľových obnôžok pri odbere.
Pri tradičnom riešení peľového dna včely úľa prechádzajú cez otvory von a do úľa (a to musí byť také dokonalé, aby včely nemohli blafovať, ak nájdu čo i len malý otvor, rozšíria si ho a prechádzajú do úľa bez straty odnôžky). Preto dno musí byť z materiálu, ktorý včely nedokážu rozhrýsť npr. tvrdené polystyrénové dosky na celé dno.
Včelári robia rôzny úpravy pre vyletujúce včely, aby sa nemuseli predierať otvormi ale otvormi upravené tak, aby mohli vyletieť priamo a tie zároveň slúžia na vetranie. Lenže včela je tak prešibané, že sa rýchlo naučia a zapamätajú si a vracajú sa do úľa cezeň.
Ja som svoje úle opatril svoje dná tzv. sekundárnymi letáčmi, cez ktoré môžu len vyletovať a vracať sa musia cez hlavný letáč pod otvory peľového dna. Aj tu sa pokúšajú včely vojsť, ale otvorov je málo a veľký pretlak odlietajúcich včiel z úľa, čo bráni včelám s peľom vniknúť do úľa (aj keď sa to ojedinelej včele podarí, na otvoroch peľ stratí.
Je faktom, že použitie tvrdých dosák s otvormi vŕtanými samotným včelárov niečo stojí, ale sú nezničiteľné. Dá sa použiť aj sololit ale v každom prípade musí byť vytvrdený náterom.
Dobré peľové dná vyrába aj Boris Melicherčík zo Zvolenskej Slatiny, dobre je dať si vyhotoviť jeden kus dna pod svoj úľ a podľa neho si môžete vyrobiť ďalšie
borivojmel/=/azet.sk
|
Odpovědět do diskuze na příspěvek číslo 32371
Zobrazit odpovědi na tento příspěvek
Zobrazit celé vlákno |