Včelařská konference

A když to někdy netěsní, tak se holt přestěhují za matkou k sousedům. Kaji

Ja systém samostatných komôrok pre 2 plásty šírka komôrky 95 mm) využívam min. 15 rokov , zo začiatku som urobil chybu a priehradky som mal len na úroveň hornej hrany úľa, čo včely často zneužívali), preto som ich nahradil sololitovými siahajúcimi nad 25 mm nad úroveň a kryt vkladám medzi ne. Odvtedy je to OK. Takú plodňovaciu jednotku pre umiestnenie 14 matiek si môžete pozrieť na tomto linku.
www.vcely.sk/index.php?name=coppermine&file=displayimage&meta=lastup&cat=0&pos=6

Netesnosť medzi komôrkami sa včelárovi vždy vypomstí a preto tesnosť musí byť dokonalá. V takom prípade sa často stáva, že včely hlavne po oplodnenej M sa naviažu na materskú látku tam kde je matka a potom sa chov nadarí, lebo včely navštevujúci včelstvíčko s M odmietajú prijať MB a mladú M.

Ja miesto retardérov Jenter a Nicot nepoužívam, ale používam redardér IZO vlastnej výroby, do ktorého vkladám panenský plást asi 80x80 mm s jednostranne ponechané bunky, do ktorého vložím M, na ktorú pod MMr vložím M, ku ktrorej majú prístup včely tak ako do Jenter a Nicot (panenský plást to dovolí) na 36 hodín. Pri prelarvovaní bunky nad larvičkami zhrniem opakom noža (panenský plást to dovolí) a mám ich ako na dlani. Pri položení asi 120 vajíčok za 36 hodín sú vždy ťažšie ako z plného plodovania keď M za 24 hod. položí za 24 hod. až 2200 vaj.a tým sú i matky ťažšie a s max. počtom 220-240 vaječných rúročiek.

pičo