Včelařská konference

No, já bych řekl, že teď při lednové oblevě současné úly plodování víc podporují. V izolovaných úlech je tepleji, neizolované úly se ohřejou od sluníčka a je v nich taky tepleji. V přírodním sezení v dutých kmenech v lednu takové teplo nebylo, stěny dutého kmene měly tloušťku hodně centimetrů a navíc byly často mokré. Tam teplo dovnitř kmene přicházelo o několik dní později, až se celý kmen prohřál, případně i trochu proschnul.

Ak vychádzame z poznania, že včely okolie chumáča nevyhrievajú (potvrdili to i moje laické meranie teplôt v úli), teplota v úli mimo chumáč zimujúcich včiel je viacmenej takú aká je v tej chvíli mimo úľa. A tú určuje otvorený letáč bez ohľadu na to aký úľ používame a to platí i pre stromovú dutinu v ktorej žijú včely.
Donedávna som mal včelnici aj tradičné úle steny hrubé 6 cm spolu s jednoduchými úľmi, pri oteplení Na 12°C a za prítomnosti slnka som si dal záležať ako včely reagujú na teplotu a akom slede vyletujú včely na prvý jarný prelet. V priebehu 1 až 2 hodín lietali včely aj z jedných aj druhých, čo potvrdzuje to, čo napísal vyššie.

Včely vždy reagujú na vonkajšiu teplotu, čo je ale podmienené aj kvalitou včelstva, bez chorôb, primerane silné, dostatok zásob a to nie len v prípade preletov, ale i pri plodovaní v zime.
Dôkladné pozorovanie v Rakúsku robili v zime v r. 1952 v zateplených úľoch a ďalšie roky a myslím si, že dôkladne a rozhodne nechovali vlašku, v tých časoch už rozchovávali kranskú včelu.

Aj teraz zapisujem denné teploty, takže budem mať prehľad o tom, kedy urobiť prehliadku niektorých včelstiev na zistenie či matky reagovali na odmäk-oblevu. Ja som tomuto javu už venoval mnoho času a myslím si, že pravdu mal rakúsky odborník z včelárskehu ústavu vo Viedni (nepamätám si meno).