76367

Včelařská konference

(Internetová stránka otevírající prostor pro komunikaci včelařů)



Jméno: E-mail:
Téma:
Příspěvek:
Jmeno sladkeho produktu vcelHeslo: Opište červené slovo pozpátku do kolonky.

U vašeho příspěvku bude zobrazena IP adresa, ze které příspěvek odesíláte.
Délka příspěvku je omezena na 10000 znaků.

Prosíme účastníky konference, aby při podání nového příspěvku do konference vždy vyplnili kolonku "téma". V případě, že reagujete na některý již uveřejněný příspěvek, tak to důsledně čiňte pomocí funkce "Odpovědět do diskuze na příspěvek číslo...", která je k dispozici vpravo vedle každého zobrazeného příspěvku. Funkce, která je pro každý zobrazený příspěvek k dispozici: "Zobrazit odpovědi na tento příspěvek.", bude správně fungovat jen v případě, že budete dbát výše uvedených pokynů.)


Zběžné zobrazení

Archiv Včelařské konference


a.turčáni (94.229.32.130) --- 17. 7. 2010
Monitorovanie oprirodzeného odpadu V.D.

V príspevkoch na Konferenci sa často spomínajú pripomienky k monitoringu prirodzeného odpadu V.D., preto vám predkladám originálny zaznam pokusu z r. 1990

Mravce ovplyvňujú prirodzený odpad Varroa destructor.

Pokus prebiehal v roku 1990 a bol som prvý, ktorý tento fakt vniesol do praxe pri monitorovaní prirodzeného odpadu V.D.

V boji proti Varroa destruktor je dôležité včas určiť stupeň jeho rozmnoženia vo včelstve, aby sme mohli včas urobiť potrebné opatrenie na zmiernenie tlaku parazita na včelí plod. Najistejšou odporúčanou metódou ako jednoducho zistiť stupeň zamorenia včelstva je pravidelný zber odpadnutých roztočov.

Ako všetko živé v prírode aj Varroa D. po dožití svojho života - odumiera. Tento fakt sa dá využiť na momentálne určenie miery zamorenia včelstva parazitom. Ak máme vhodne skonštruované úľové dná na zachytenie všetkého odpadu z úľového prostredia, nie je problém odsledovať intenzitu spadu klieštika včelieho a urobiť správny uzáver na ďalší postup. Najlepšie sú dná celoplošne prekryté kovovou sieťou s okami 2,5 x 2,5 mm s podloženou podmetovou podložkou, s prístupom zo zadnej časti úľa. Stačí sledovať 20-30% včelstiev z celkového stavu na stanovišti. Zber robíme každý tretí deň alebo raz za 7 dní. Priemerný spad na sledované včelstvo alebo sledované včelstvá dostaneme spočítaním klieštikov a vydelením počtom sledovaných dní, ktorý je povie, či je už včelstvo ohrozené alebo je všetko v poriadku .

Všeobecne sa udávajú dve medzné hodnoty odpadu Varroa D. (júl, august) a to 5 a 10 mŕtvych roztočov, pri ktorých má včelár konať. Pri priemernom odpade 5 ks - pozor, treba nasadiť kyselinu mravčiu (Formidol), pri 10 ks okamžite vložiť (po vytočení medných prebytkov) kontaktné Gabónové nosiče PA 92 (2 ks), ktoré dlhodobo riešia zníženie až odstránenie roztočov. Podľa môjho názoru ak množstvo odpadnutých klieštikov v mesiaci júl je v priemere 5 ks je situácia nebezpečná a treba ju riešiť obdobne ako pri množstve 10 ks. Enormný nárast klieštika od polovice augusta a septembra včelstvo 'dorazí' a do zimy pôjde značne zdecimované ak sa zimy vôbec dožije. K týmto zásadám (určenie stanovej hranici 5 a 10) sa vkráda pochybosť, či zistený počet odpadnutých klieštikov je na 100 % pravdivý, či nepodlieha vonkajším vplyvom.

Za roky boja proti Varroa D. som zistil, že spochybnenie na mojom stanovišti je namieste a predpokladám, že tak to môže byť aj inde. Počet prirodzene odpadnutých roztočov, ktorých nájdeme na podložke, nie vždy reprezentuje aj 100 % skutočnosť vo včelstve. Zber je v skutočnosti nižší ako by mohol byť, pretože početnosť ovplyvňujú vonkajšie činitele ako sú napr. m r a v c e !

Náhoda chcela (časté pozorovanie podmetovej podložky), že som 2 krát videl ako mravec v hryzadlách odnáša z podložky mŕtveho klieštika včelieho a to v čase, keď sa robí zber prirodzene odpadnutých jedincov Varroa D. Ak mravec odnesie denne len jedného klieštika, iný mravec ďalšieho a zber robíte každé tri dni, môže sa stať, že zistíte priemer na deň a včelstvo,zjavne skreslený a ak vychádzate z neho, môžete urobiť nesprávny uzáver pre ďalší postup. Na druhej strane je fakt, že mravce odnášajú mŕtve klieštiky do svojho hniezda náhodne, ich početnosť závisí od výskytu v okolí samotného stanovišťa. Mravce nerobia pravidelné nájazdy do podmetov úľov hľadajú rôzny odpad pre svoje potomstvo. V podmete nachádzam mravce sporadicky, ktoré pri vyberaní podložky panicky utekajú z môjho dosahu, ale obyčajne na podložke patroluje 4 - 6 mravcov. Preto včelár musí poznať túto skutočnosť, aby svoje uzávery pri hodnotení počtu prirodzeného odpadu mohol korigovať a urobiť správny uzáver na prípadný zásah.

Podľa môjho hodnotenia jedná sa o mravce menšie, žijúce v zemi ale najčastejšie je to mravec obyčajný (Lasius niger L.), farby čiernohnedo lesklej, veľkosti 3 - 4 mm.
Aby som sa utvrdil v mojich zisteniach a predpokladoch, že mravce skutočne odnášajú klieštiky do svojich hniezd ako potravu, v niekoľkých vybraných včelstvách som robil pozorovanie strácania sa odpadnutých Varroa D. nie každé tri dni, ale každý deň (niekedy aj cez deň 2-3 krát). Po očistení podmetovej podložky (večer), nasledujúci deň som označil na podložke krúžkom s poradovým číslom a dátumom postupne odpadnutých mŕtvych klieštikov. V nasledujúci deň som spočítal odnesených klieštikov, prečiarkol prázdny krúžok a označil nové odpadnuté klieštiky.

Tento pokus skutočne potvrdil, že dochádza k sporadickému odnášaniu mŕtvych klieštikov k čomu prikladám tabuľku, tá chýba.

Výsledok:
37 ks odpadnutých Varroa, priemer na vč. 3,3 ks, z toho odnesených 20 ks, priemer 1,8 ks, zostatok na podložke 1,4 ks, t.j. počet, ktorý ostal po troch dňoch na hodnotenie či treba včelstvá liečiť a či netreba! V čase keď od jednej kontroly k druhej mohli odpadnúť a mravce odniesť ďalšie klieštiky, ktoré tak nemohli byť zaradené do hodnotenia početnosti prirodzene odpadnutých klieštikov čo ešte viac výsledok spochybňuje. V poslednom stĺpci je uvedený celkový spad Varroa D. po poslednej fumigácii Varidolom Fum, z ktorého sa nedajú robiť závery zo zaznamenaných výsledkov lebo pozorovanie bolo robené len v krátkom časovom úseku a už na konci sezóny. Nakoniec v tomto prípade nešlo ani tak o hľadanie súvislostí medzi počtom prirodzene odpadnutých klieštikov a prognózou koľko klieštikov odpadne celkom. Chcel som dokázať či mravce môžu ovplyvniť správnosť hodnotenia stavu zamorenia včelstva zo zberu odpadnutých Varroa D. a to som dokázal. Aspoň na exponovaných stanovištiach s výskytom mravcov je výsledok nespochybniteľný.

Týmto krátkym exkurzom ( môže byť subjektívny) do sveta štatistiky chcem poukázať na riziko použitia tejto metódy, že ani prirodzený odpad nie je v prírodných podmienok zárukou na stanovenie presnej diagnózy a konečné závery pre boj s Varroa D. Samozrejme, že to nemusí vždy a na každom stanovišti platiť, ale potom túto metódu nemôžem do praxe odporúčať, je nekompetentná.

Anton Turčáni, Závada

Odpovědět
do diskuze
na příspěvek
číslo 45931


Zobrazit
odpovědi
na tento
příspěvek


Zobrazit
celé
vlákno

   
Robert (88.101.253.16) --- 17. 7. 2010
Re: Monitorovanie oprirodzeného odpadu V.D.

Vzorky se mají sbírat jednodenní a to brzy ráno při rozednívání v noci mravenci nejsou aktivní.

Odpovědět
do diskuze
na příspěvek
číslo 45933


Zobrazit
odpovědi
na tento
příspěvek


Zobrazit
celé
vlákno

      
a.turčáni (94.229.32.130) --- 17. 7. 2010
Re: Monitorovanie oprirodzeného odpadu V.D.

Vzorky se mají sbírat jednodenní a to brzy ráno při rozednívání v noci mravenci nejsou aktivní.Robert

Robert, to ale problém nerieši, medzi každodenným zberom je vždy 24 hodinová medzera a výsledok monitoringu bude aj tak skreslený. A to či sú mravce v noci neaktívny, je otázne, lebo moja skúsenosť s mravcami, ktoré každý rok prichádzajú do bytu, pracujú aj v noci. Ak som v noci o 2 hod. zapálil svetlo, any si veselo pochodovali po chodníku-stezke. Anton

Odpovědět
do diskuze
na příspěvek
číslo 45935


Zobrazit
odpovědi
na tento
příspěvek


Zobrazit
celé
vlákno





Klikněte sem pro nápovědu